<Música: mp3>

ሶሬኔ
Sorene
ሶረኔ፥ ሶረኔ፥ ሶረኔ፥
soräne, soräne, soräne
ሶረኔ፥ ንፋስ፥ አወዛውዞ፥ Sorene, que o vento te empuxe
soräne, nïfas awäzawz-o
Sorene vento empuxando-3SgMsc
ሶረኔ፥ የጣለሽ፥ ወደ፥ እኔ e te traia comigo.
soräne, yä-t’alä-š wädä ïne .
(Sorene) REL-arroxar-2SgFem(ti) cara a eu/min .
ሶረኔ፥ ከዛፍ፥ እንዳለች፡ Sorene estaba na árbore
soräne, kä-zaf ïnd-all-äč
Sorene en-árbore mentres-está-3SgFem(ela)
ተኝታ፡ ባሕር፡ ወደቀች durmindo caeu ao lago
täñït-a bahïr wädäk'-äč .
durmindo-3SgFem mar caer-3SgFem(ela)
ሶሬኔ፥ ከባሕር፡ ያሉት፥ ሶሬኔ፥ እንስሳ፥ እፅዋት፥ As plantas e animais do lago din:
sorene, kä-bahïr y-al-u-t, sorene, ïnsïsa ïs’ï-wat,
Sorene, de-lago 3Pl-dicir-3Pl-3Sg.Obx(=dinlle) Sorene, animal planta-Pl
ሶሶ፥ ረረ፥ ኔኔ፥ ሶሶ፥ ረዘ፥ ኔዘይ፥
soso, rärä, nene, soso, räzä, nezäy,
ሶሶ፥ ሬሬ፥ ኔኔና፥
soso, rere, nenena,
ሶሶሶ፥ ሬሬሬ፥ ኔኔና፥
sososo, rerere, nenena
ሶሶሶ፥ ሬሬሬ፥ ኔኔና፥
sososo, rerere, nenena
በቀለምዋ፥ ማማርም፥ በጣም፥ አድንቋት፥ Fascinados polas súas cores
bä-k'äläm-wa mamarïm bät’am adïnk'-w-at
con-color-Art.Fem(=a) observar(?) moito admirando-3Sg-3FemObx

(=admirándoa)

ከባሕሩ፥ ጠልቀው፥ አርቀው፥ ወሰዷት collérona do fondo do lago.
kä-bahïr-u t’älk'äw ark'-äw wäsäd-w-at .
de-lago-Art(=o) profundo(?) sacando-3pl coller(Perf)-3pl-3FemObx

(=collérona)

የአረንጉዋዴ፥ ብጫ፥ የቀዩን፥ ቀለማት፥ Verde, amarelo, vermello coloréana
y-aränguwade č’a yä-k'äy-un k'äläm-at
(REL)-verde amarelo (REL)-vermello- colorear-3FemObx
ከየት፥ እንዳመጣች፥ አጥብቀው፥ ጠየቋት onde os atopou, preguntáronlle.
käyät ïnd-amät’a-č at'bïk'-äw t’äyäk'-w-at .
onde -traer-3Fem insistindo-3pl preguntar(Perf)-3Pl-3FemObx

(=preguntáronlle)

ሶሶ፥ ረረ፥ ኔኔ፥ ሶሶ፥ ረዘ፥ ኔዘይ፥
soso, rärä, nene, soso, räzä, nezäy,
ሶሶ፥ ሬሬ፥ ኔኔና፥
soso, rere, nenena,
ሶሶሶ፥ ሬሬሬ፥ ኔኔና፥
sososo, rerere, nenena
ሶሶሶ፥ ሬሬሬ፥ ኔኔና፥
sososo, rerere, nenena
አረንጉዋዴው፥ ለም፥ ነው፥ O verde é a terra fértil,
arängwade-w läm näw,
verde-Art(=o) fértil é(masc)
ብጫው፥ ሕይወቴ፥ ነው፥ o amarelo é a miña vida
č’a-w hïywät-e näw,
amarelo-Art(=o) vida-miña é(masc)
ቀዩ፥ ግን፥ ደሜ፥ ነው። pero o vermello é o meu sangue
k'äy-u gïn däm-e näw.
vermello-Art(=o) pero sangue-meu é(masc)
አረንጓዴው፥ ለም፥ ነው፥ O verde é a terra fértil,
arängwade-w läm näw,
verde-Art(=o) fértil é(masc)
ብጫው፥ ሕይወቴ፥ ነው፥ o amarelo é a miña vida
č’a-w hïywat-e näw,
amarelo-Art(=o) vida-miña é(masc)
ቀዩ፥ ግን፥ ደሜ፥ ነው፥ pero o vermello é o meu sangue
k'äy-u gïn däm-e näw.
vermello-Art(=o) pero sangue-meu é(masc)
ብላ፥ ከባሕሩ፥ ሶረኔ፥ መንጥቃ፥ ስትወጣ፥ Ela deulles todas as súas cores e saiu do lago
bïl-a kä-bahïr-u, soräne, mänt’ïk'a sï-t-wät’a
dicindo-3SgFem(=ela) de-lago-Art(=o) collendo-3SgFem mentres-3SgFem-subía
የቀስተ፥ ዳመናው፥ ከአዲስ፥ አበባ፥ ላይ፥ o arco da vella sae sobre Addis Abeba
yä-k'ästä damäna-w k-addis abäba lay
-arco_da_vella-Art(=o) de-Addis Abeba enriba
ተመንጥቆ፥ ወጣ፥ አዲስ፥ አበባ፥ ወይ፥ አዲስ፥ አበባ።
tämänt’ïk'-o wät’a addis abäba wäy addis abäba.
erguéndose-3sg saiu Addis Abeba Addis Abeba
ሶረኔ፥ ሶረኔ፥ ናት፥ እሷ፡ Sorene, ela é Sorene
soräne, soräne nat ïsswa,
é(fem) ela
ሶረኔ፥ ከአዲስ፥ አበባ፥ ላይ፥
soräne k-addis abäba lay
de-Addis Abeba enriba
ሶረኔ፥ ተሰራ፥ ቀሚሷ፥ O vestido foi feito en Addis Abeba
soräne täsärra k'ämis-wa
foi feito vestido-Art.Fem(=a)
ሶረኔ፥ ከአዲስ፥ አበባ፥ ላይ፥
soräne kaddis abäba lay
de-Addis Abeba enriba
ሲረኔ፥ ተሰፋ፥ ቀሚስዋ። O vestido foi cosido en Addis Abeba
soräne täsäffa k'ämis-wa.
cosido vestido-Art.Fem(=a)
ሶሶ፥ ረረ፥ ኔኔ፥ ሶሶ፥ ረዘ፥ ኔዘይ፥
soso, rärä, nene, soso, räzä, nezäy,
ሶሶ፥ ሬሬ፥ ኔኔና፥
soso, rere, nenena,
ሶሶሶ፥ ሬሬሬ፥ ኔኔና፥
sososo, rerere, nenena
ሶሶሶ፥ ሬሬሬ፥ ኔኔና።
sososo, rerere, nenena

Notas


Grupo de Tipoloxía Lingüística (Universidade de Vigo) Última modificación da páxina November 26, 2009, at 08:43 PM